Riešenie tejto situácie závisí od toho, ako sa živnostník rozhodne, alebo zo zákona musí účtovať

JÚ – živnostníkovi, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo vedie DE, tak si môže do príjmov zarátať iba faktúry, ktoré mu už boli uhradené. Dokonca nemôže si faktúru zarátať do príjmu, ak nebola ešte uhradená. Dokonca ak nedôjde k úhrade faktúry aj celé roky a u daňovníka nedôjde ku ukončeniu podnikania a povinnosti úpravy základu dane, prípadne odpusteniu dlhu, tak zdaniteľným príjmom sa stane až v roku úhrady. Týka sa to fakturovaných služieb aj tovarov.
Postupuje sa podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 z 13.12.2007 https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Legislativa/2015.02.18_Opatr_jednod_uctovn.pdf

PÚ – Ak živnostník –  účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva –  dodá službu, alebo tovar,  je povinný pre účely účtovníctva vyhotoviť preukázateľný účtovný doklad/faktúra v súlade s § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (bez zbytočného odkladu) a pri účtovaní v sústave podvojného účtovníctva v danom roku, ako účtovný prípad  pohľadávku a súvzťažne výnos (v prospech výnosového  účtu 602) bez ohľadu nato, kedy bude pohľadávka inkasovaná (t. j. bez ohľadu na príjem). Účtovanie vyplýva z uplatňovania § 3 ods. 2 zákona o účtovníctve, cit.:  „Náklady a  výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo vyrovnania inými spôsobom. Výdavky a príjmy účtuje účtovnom jednotka v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu.

Čiže z toho vyplýva, že to či si faktúru pripočíta do príjmu iba zaplatenú, alebo aj nezaplatenú závisí od toho či vedie podvojné alebo jednoduché účtovníctvo. Takže, každý musí zvážiť čo je v jeho situacii vhodné a podľa toho zvoliť formu účtovania.